Postoj tela
Vedeli ste, že to, akým spôsobom stojíte alebo sedíte pri hraní na flaute značne ovplyvňuje dýchanie, tón a techniku? Málokedy si človek sám uvedomí ako stojí. Na to tu máme učiteľov, ktorí nás upozorňujú a dbajú o to, aby sme mali správny a prirodzený postoj tela. Ale ako vieme, učiteľ pri nás stojí len počas vyučovacej hodiny. Preto je na žiakovi, aby si poznatky ktoré mu učiteľ na hodine vštiepil, aj využil pri domácom cvičení.
Samozrejme, aby som nezabudla, okrem učiteľa máme pri sebe ďalšieho mentora – a tým je zrkadlo. Je to jedna z najdôležitejších pomôcok, ktorá by mala byť v každej triede a izbe, či už hráte na klavír, akordeón alebo spievate. Potrebujete sa neustále kontrolovať a na to vám bude veľmi užitočné.
No. 1
Stojíme mierne rozkročení, približne na úroveň ramien. Váha celého tela je rozložená do obidvoch chodidiel rovnomerne. Ak budete cítiť ťažisko celého tela v chodidlách, horná časť tela bude uvoľnená. Pravá noha by mala byť viac predsunutá než ľavá. Kolená by mali byť mierne uvoľnené, mali by ste cítiť, že nimi pérujete. Ich postoj vám môže pripomínať jazdu na lyžiach. Za žiadnych okolností by nemali byť prepnuté!!!! Posledná vec, nenakláňajte si príliš dopredu, skôr naopak. Predstavte si, že si chcete sadnúť.
No. 2
Naše telo je ovplyvnené pôsobením gravitačnej sily na zemi, čo znamená, že váha nášho tela prirodzene tiahne k zemi. Pri strese alebo pri nejakom znepokojení (koncert, súťaž, skúška) naše telo nevedome smeruje nahor, čím vlastne strácame kontakt so zemou. A to spôsobuje nestabilitu.
Flautista potrebuje byť pevne uzemnený, pričom mu pomáha predstava, že ho podopiera zem. Môžete si tiež predstaviť, že ste strom, ktorého korene sú umiestnené v zemi. Takto získate stabilitu, ktorú pri hre potrebujete.
Aby som vám vysvetlila, ako je stabilita pri hraní na nástroji dôležitá a taktiež potrebujete byť pevne “uzemnení”, poslúži nám na to príklad, kedy hrá žiak ťažkú pasáž vysokých tónov. Čo vtedy robí? Keď nedbá na pevnú stabilitu a pocit, že jeho telo sa tiahne k zemi, automaticky jeho telo stúpa vyššie, preč od zeme (dvíhanie pliec, vyťahovanie krku, hlava sa posúva dopredu), stráca stabilitu. Namiesto pekného okrúhleho, stabilného tónu počujete úzky a neistý tón spôsobený nedostatočnou stabilitou tela. Jednoducho povedané, keď sa dostatočne “neuzemníte”, telo sa snaží vytvoriť si stabilitu samo, ale bohužiaľ vytvorí si ju stiahnutím svalstva, čím si privodíme do našej hry neželané napätie.
No. 3
Po vysvetlení postoja nôh a uzemnenia sa dostávame k držaniu hornej časti tela. Hlava smeruje mierne doľava (približne 30 stupňov), pri čom keď priložíte flautu k ústam, hlava smeruje na ľavý lakeť. Táto pomôcka pomáha aj vtedy, keď si žiak nevie nasmerovať vzduch na hranu náustku. Vtedy môžeme povedať žiakovi, nech si fúka na ľavý lakeť a tón by sa mu mal pekne ozvať.
Čo sa týka držania rúk, je veľmi dôležité vychádzať z prirodzeného postoja tela. Keď si vezmete flautu do rúk, ruky sa ohnú v lakťoch a flauta príde k ústam. Pozor! Neťaháte sa vy celým telom za flautou, ale flauta má prísť k Vám. Myslím si, že lakte by nemali byť veľmi vysoko a rovnako by sa nemali dotýkať tela.
Pre správnu polohu hlavy si predstavte, že vaša chrbtica je predĺžená a vaša kosť prerastá až k hlave. Tým dosiahnete, že sa vám hlava pekne uloží na krčné stavce a môže na nich balansovať. Taktiež nebudete hlavu predkláňať.
Na dnes to je všetko, prajem Vám ešte pekný zvyšok večera a krásny nasledujúci deň. 🙂
Lucka
